Dubničania napriek sobotnému skratu nezúfajú: „Séria je stále otvorená“
Šťastie v nešťastí mali dubnickí hokejisti na úvod play-off. V závere základnej časti sa borili so zraneniami a prišli aj o najproduktívnejšieho hráča Michala Kokavca. Štvrťfinále síce začali dvoma výhrami, no Humenné im skomplikovalo plány a sériu vyrovnalo. Zaskočení Dubničania sa museli pozviechať, zvládli to postúpili ďalej. Výborne začali aj semifinále s Martinom, na jeho ľade vyhrali jeden zápas a doma sa ujali vedenie v sérii. Avšak naposledy v sobotu predviedli úplne iný hokej ako v ostatných troch semifinálových bitkách a dostali od Martinčanov poriadnu výprask v podobe prehry 1:8. Nezabránil tomu ani navrátilec do zostavy Michal Kokavec. Päťnásobný majster Slovenska, ktorý sa boril so zranením prsta, povedal viac o priebehu play-off v našom rozhovore.
O semifinále bojoval s bolesťami
Michal, pred play-off vás zastihlo zranenie, čo presne sa stalo?
Hrali sme proti Martinu, bol to posledný zápas základnej časti. Súperov hráč vyhadzoval puk a nešťastne mi trafil prst na pravej ruke. Zápas som dohral, no večer som išiel do nemocnice na röntgen a keďže bol zlomený, museli mi ten prst napraviť. To ma vyradilo prakticky na celé štvrťfinále. S bolesťami som nastúpil iba na piaty rozhodujúci zápas.
V tom piatom zápase s Humenným ste museli nastúpiť s poriadnym sebazaprením...
Doktor mi povedal, aby som mal tri – štyri týždne prst v pokoji, netrénoval a dal si ho poriadne dokopy. Situácia si však vyžiadala, aby som vtedy išiel hrať. Keby sme prehrali, mali by sme po sezóne. Prst som si teda dal do bandáže, vzal som tabletky od bolesti a odohral som tak celé stretnutie.
Séria s Humenným bola až nečakane napínavá, čo ju napokon rozhodlo?
Bola to veľmi vyrovnaná séria. Našťastie sme ju začínali doma, čo bola veľká výhoda. Napokon sa ukázalo, že domáce prostredie rozhodovalo v každom dueli. Kľúčom k úspechu tak bolo udržať si neporaziteľnosť na vlastnom ľade. Do piateho zápasu sme išli naplo a hneď v prvej tretine sme si vytvorili štvorgólový náskok. Rozhodli sme vtedy o našom postupe do semifinále už v úvodnej dvadsaťminútovke a nedopustili sme žiadnu drámu.
Doma ukázali dve tváre
Pre zranenie ste nestihli ani začiatok semifinále, bolo ťažké sledovať zápasy z tribúny?
Ešte som si chcel nechať pár dní na doliečenie a zahojenie. Potreboval som, aby mi ten prst odpuchol a prestal tak bolieť. Aj keď som chlapcov sledoval len z tribúny, bol som tam a snažil som sa ich aspoň takto podporiť. Napokon to zvládli dobre, keď vyhrali druhý zápas, čo sa až tak nečakalo. Potom som sa už pripravoval na domáce zápasy, kde som chcel nastúpiť.
Už ste teda strihli odohrať dva domáce zápasy, ako ste sa cítili na ľade po kratšej pauze?
Už to bolo lepšie, necítil som žiadne problémy s prstom. Po tejto stránke to teda bolo dobré. Trochu horšie som sa cítil po fyzickej stránke, keďže za posledné týždne som nastúpil len raz proti Humennému. Trochu mi chýbala kondička, no verím, že sa do toho rýchlo dostanem a najbližšie v Martine všetci zabojujeme o výhru.
Tretí semifinálový zápas, ktorý ste odohrali doma, vám vyšiel na výbornú...
Ten nám naozaj vyšiel. Bol to dobrý súboj, šance boli na oboch stranách a stav bol dlho vyrovnaný. Až päť minút pred koncom sme dokázali streliť rozhodujúci gól a potom si poistiť výhru gólom do prázdnej bránky. Taký zápas, kde rozhodujú maličkosti, sme teda zvládli a celý čas sme hrali dobre. Čo sa už ale nedá povedať o štvrtom zápase...
Zobudili dubnické publikum
Ako to, že ste za dva dni ukázali dva úplne odlišne výkony?
Totálne sme vybuchli. Martin bol asi po všetkých stránkach lepší. Predtým sme sa dokázali koncentrovať na hru celých 60 minút a vyhrali sme, no neviem, čo sa stalo v sobotu. Po prvej tretine to bolo ešte 1:1, čo bolo fajn, keďže Martin mal miernu prevahu. Neviem si ale vysvetliť, čo sa udialo po prestávke. Nastal neskutočný skrat. Súper nás prevalcoval na plnej čiare, o čom hovorí aj výsledok.
V semifinále ste dokázali zobudiť aj dubnické publikum, prišlo vás podporiť vyše dvetisíc ľudí...
Bol som prekvapený, koľko ľudí prišlo. Počas sezóny nechodilo na štadión veľa divákov, na prvé semifinále s Humenným ich bolo o trochu viac, okolo tisícky. V semifinále už prišlo cez dvetisíc ľudí, čo som naozaj nečakal a hneď sa nám hralo oveľa lepšie.
Semifinále je teraz otvorené, 2:2 na zápasy. Cítite šancu aj na postup do finále?
Séria je stále otvorená, dokázali sme vyhrať raz v Martine, možno sa nám to podarí znova. Každý zápas je iný a tak ako my, aj Martin sa poriadne pripraví na každý duel. Kto premení svoje šance, ten postúpi. Môžeme prekvapiť a v Martine vyhrať, čím by sme sa dostali do výhody. No nemusíme... Je ťažké predpokladať, kto bude lepší, keďže sa stretli dve vyrovnané mužstvá.
