Je sedemnásobným majstrom Ukrajiny, najväčšiu poctu zažil v národnom drese

Ako malý chlapec sníval, že si raz oblečie reprezentačný dres. Po skvelých klubových výkonoch a siedmich majstrovských tituloch v domácej súťaži sa dočkal. S Ukrajinou dokonca postúpil z B kategórie majstrovstiev sveta, ale najkrajšie obrázky sa mu vybavujú pri spomienke na šampionát v rodnom Kyjeve. Sergej Babinets považuje reprezentovanie svojej krajiny za najvyššiu možnú poctu, akej sa môže hokejistovi dostať. O hokejovej kariére legionára pôsobiaceho v Humennom sme sa porozprávali po zápase 26. kola v Trnave, kde mal tím z východu republiky nakročené k víťazstvu, ale nakoniec sa musel uspokojiť iba s bodom.

Humenné nedokázalo dobre rozbehnutý duel na ľade Gladiátorov dotiahnuť do víťazného konca. „V súboji s Trnavou sme hrali dve tretiny celkom dobre. Neviem povedať prečo, no potom sme začali byť nedisciplinovaný. Nepochopiteľne sme stratili dvojgólové vedenie, aj keď v úplnom závere sme mohli rozhodnúť. Šťastie sa nám však otočilo chrbtom a nepremenili sme naše príležitosti. Tak to chodí aj v živote, keď nevyhráš, tak zákonite musíš prehrať," zhodnotil stretnutie 32-ročný útočník.

Nováčik tak nedokázal nadviazať na výhru zo zemplínskeho derby. „Proti Michalovciam sme boli v rovnakej pozícii ako Trnava v tomto dueli. Vtedy sa práve nám podarilo zvrátiť priebeh stretnutia a na konci sme sa tešili z víťazstva. Ťahali sme sériu troch víťazných duelov a mysleli sme si, že to bude takto pokračovať ďalej. Asi sme si to predstavovali až príliš jednoducho a tak trochu aj podcenili súpera," myslí si líder produktivity Humenného.

Sedemnásobný majster Ukrajiny

Sergej odohral podstatnú časť svojej kariéry doma, u našich východných susedov. „S hokejom som začínal na rodnej Ukrajine, a keď sa na to spätne pozriem, tak sa mi tam podaril celkom pekný úspech. Boli to pre mňa veľmi krásne roky, až kým nenastala situácia, ktorá tam je doteraz. Všetci vieme ako vojna zasiahla krajinu a ovplyvnila, samozrejme, aj šport. Napriek všetkému som tam zažil fantastické hokejové obdobie," spomína sedemnásobný ukrajinský šampión.

V domácej lige zaznamenal skoro tri stovky štartov, ďalšiu stovku pridal v bieloruskej. „Kariéru som odštartoval v tíme Sokol Kyjev, kde sme naraz hrávali súčasne domácu súťaž a aj bieloruskú ligu. Klub má obrovskú históriu v ukrajinskom hokeji a bolo to moje prvé mužstvo, preto bude mať pre mňa vždy špeciálny význam. Som rád, že sa nám podarilo dvakrát získať majstrovský titul." Druhý majstrovský pohár preberal navyše ako kapitán tímu.

Z Kyjeva sa rozhodol prestúpiť do Donbasu Doneck, kde nadviazal na majstrovské ťaženie. „Hneď po mojom príchode do Donbasu sa nám podaril ďalší senzačný úspech. Získali sme majstrovský hetrik a v klube všetko fungovalo ako hodinky. Mali sme skvelé mužstvo a podarilo sa nám to potvrdiť aj ziskom troch titulov za sebou. Veľmi rád spomínam najmä na finálové zápasy, ktoré boli nesmierne ťažké, no o to krajšie." Center Humenného vtedy zaokrúhlil počet titulov na päť.

Ťažká situácia v rodnej krajine ho donútila hľadať si nový klub. „Na Ukrajine boli v tom čase veľké problémy a kvôli vojne sme nemohli odštartovať nový ročník. Musel som si teda nájsť nový klub a rozhodol som sa vydať do Ruska. Pôsobil som v tretej ruskej lige, ktorá bola akési béčko VHL ligy." Jeden rok tak strávil v tíme Slavutich Smolensk.

Sergejove zbieranie tímových trofejí však pokračovalo naďalej. „Po sezóne v Rusku som sa vrátil do rodnej krajiny a dokázali sme s Donbassom vyhrať ďalšie dva tituly. Hneď v prvom ročníku po návrate som zažil, čo sa štatistík týka, najlepšie obdobie. Dohromady som sa stal sedemkrát majstrom Ukrajiny, čo osobne považujem za pekný úspech," dodal sympatický zakončovateľ, ktorý mal v sezóne 2015/2016 na dosah bodový rekord v ukrajinskej lige. Nazbieral 119 bodov, no jeho spoluhráč Nikita Butsenko dokázal získať o 13 viac.

Foto: Tomáš Feigl

Splnil si detský sen

Výborné tímové výkony ho dostali až do reprezentačného dresu. „Ak sa hokejista dostane do reprezentačného výberu, tak je to vždy významná vec. Pre mňa to však bola najväčšia možná česť a pocta mať na sebe oblečený dres Ukrajiny. Miloval som, keď hrala národná hymna a potom som mohol hrať hokej za svoju krajinu, bol to úžasný pocit. Splnil sa mi môj detský sen," spomína s úsmevom na tvári.

Sergej Babinets je dokonca držiteľom zlatej medaily z tretej najvyššej divízie majstrovstiev sveta a zahral si aj v druhej najvyššej divízií. Najkrajšie spomienky sa mu však vybavujú na minuloročný šampionát. „Hrali sme síce iba nižšiu divíziu, ale majstrovstvá sa konali v mojom rodnom meste. Hrali sme pred vlastnými fanúšikmi a bolo to senzačné. Moja rodina ma mohla sledovať priamo na štadióne ako reprezentujem svoju vlasť a to sa nedá popísať. Prišlo veľa divákov a veľmi nás podporovali. Znamenalo to pre mňa veľa a veľmi si to vážim," prezrádza rodák z Kyjeva.

Ukrajinu reprezentoval aj na zimnej univerziáde v Trentine. „Na univerziádu sme cestovali ako mužstvo zložené z hráčov, s ktorými som hrával odmalička a prakticky sme spolu vyrastali. Boli sme výborná partia a ten turnaj sme si naozaj užili. Bolo to národné mužstvo a reprezentoval som svoju krajinu. Bral som to rovnako ako majstrovstvá sveta. Sú to krásne spomienky a bola to pre mňa česť." So svojimi spoluhráčmi nakoniec obsadili celkové deviate miesto.

Posledné dva roky pôsobí Sergej pod Tatrami. „Zavolal mi agent a ponúkol mi možnosť ísť hrať na Slovensko. Detva v tom čase hľadala útočníkov a rozhodol som sa to skúsiť. Začiatky boli nesmierne ťažké, pretože sa nám nedarilo. Prehrali sme skoro všetky zápasy, v ktorých som nastúpil a nakoniec som sa nedohodol s prezidentom, tak som musel odísť." Pred aktuálnym pôsobiskom ešte obliekal dres Prešova.

V Humennom je spokojný a s 15 gólmi je najlepším strelcom nováčika súťaže. „Tu som naozaj šťastný, pretože tvoríme dobrú partiu a darí sa nám aj v lige. Fanúšikovia chodia pravidelne na naše zápasy a stále cítime od nich podporu. Ľudia ma poznajú keď idem po meste a dodávajú mi pozitívnu energiu.“


Odporúčame