Legalin nechce byť ťava. Nie som ten talentovaný chlapec, tvrdí o sebe líder produktivity TIPOS SHL

Topoľčiansky ofenzívny trojzáprah Legalin, Plochotnik a Šachvorostov sa stal pre konkurentov priam nočnou morou a je takmer zakázané ho spomínať. Zladení legionári už spoločne pozbierali vyše 140 kanadských bodov. Najviac z nich práve prvý menovaný, ktorý je priebežným lídrom produktivity TIPOS Slovenskej hokejovej ligy.

Andrej, od vášho príchodu na Slovensko už ubehlo pomerne dosť času. Keby vám vtedy niekto povedal, že sa na tunajších klziskách zdržíte takto dlho, uverili by ste mu?

Ak mám byť úprimný, počas mojej kariéry v Rusku som si nikdy nemyslel, že budem hrať v zahraničí, ďaleko od domova. Ale po tom, čo ma hokejový osud zavial na Slovensko, si myslím, že ma už nič neprekvapí. Budem pripravený na akýkoľvek zvrat.

Keď sa s odstupom času obzriete za rozhodnutím prísť na Slovensko, ako ho hodnotíte?

Vtedy to bol pre mňa a moju rodinu veľmi vážny a ťažký krok, pretože som prvýkrát v živote musel odísť niekam mimo domova, navyše do inej krajiny. Predtým som strávil sedemnásť rokov vo svojom materskom klube. Takáto radikálna zmena situácie pre mňa bola niečím novým. V Rusku ale máme príslovie, že všetko sa deje pre dobro veci. Takže sa to muselo stať.

Minulú sezónu ste hájili farby Humenného a patrili k hlavným postavám historického postupu do extraligy. Cez leto sa ale vaše cesty s klubom rozišli. Prečo?

Úprimne povedané, prekvapilo ma to, pretože pôvodne sa hovorilo o tom, že ak sa nám podarí zvíťaziť, všetkým hráčom sa predĺžia zmluvy a každý dostane príležitosť okúsiť extraligu. Ale na druhej strane chápem, že vždy je zvýšený dopyt po zahraničných hráčoch. A ako mi povedali v klube, na tento post hľadali silnejších a skúsenejších hokejistov. Nemám žiadne výčitky voči Humennému. Som len rád, že sme spoločne dokázali písať históriu.

Napokon ste sa vrátili do Topoľčian, do tímu, v ktorom ste na Slovensku začínali. Mali ste aj iné alternatívy?

Ponuky boli, ale nie také veľké, aké by mnohí po majstrovskej sezóne očakávali. Niekde sme sa nezhodli na podmienkach, inde neboli žiadne špecifiká.

Hlavným dôvodom návratu do Topoľčian bolo už známe a odskúšané prostredie?

Samozrejme, to bol jeden z dôvodov. Aj na podmienkach sme sa dokázali dohodnúť veľmi rýchlo. Zo strany klubu som cítil veľký záujem. Uvedomoval som si, že ma tu chcú vidieť a počítajú so mnou v tíme. Tentokrát som sem tiež prvýkrát mohol prísť so svojou snúbenicou. Urobiť takýto krok je jednoduchšie, ak idete na známe miesto.

Z individuálneho hľadiska prežívate skrátka fantastickú sezónu. Čomu to môžeme pripisovať?

Mojim kolegom z útoku. Tu nie je o čom hovoriť, každý to vidí, nám trom sa spolu darí. Tréner nám dôveruje a jednoducho nás spolu baví hrať hokej. Rozhoduje však aj situácia, ktorá sa vyvíja okolo vás, mimo ľadu. Je to pre mňa veľmi dôležité. Tu, so snúbenicou, sa cítim ako doma. Mám tu kamarátov, som pokojný a môžem sa sústrediť len na hokej.

Môžeme teda povedať, že Andrej Legalin je v doposiaľ najlepšej forme svojej kariéry?

Ak hovoríme o seniorskom hokeji, potom to zo štatistík nepochybne vyplýva. Dúfam, že mi to dodá sebavedomie a v podobných výkonoch budem pokračovať. Hlavné je pracovať a nepoľavovať.

Spomínali ste vašich kolegov z útoku. Spolu s Ukrajincom Oleksandrom Plochotnikom a Rusom Viktorom Šachvorostovom ste sa stali postrachom pre obrany súperov. Čím to je, že ste si takto sadli?

Ako povedal môj otec, máme veľké šťastie, že sme sa túto sezónu stretli. Myslíme a chápeme hokej totožne, hráme približne rovnakým štýlom a užívame si spoločný pobyt na ľade.

Funguje medzi vami súhra taktiež mimo ľadu?

Áno, rozhodne áno! Viete, toto nie je najľahšie obdobie a veľa sa o tom hovorí. Nechcem to príliš rozoberať, ale poviem len toľko, že si výborne rozumieme, sme skutoční priatelia a som rád, že som týchto chlapcov tento rok stretol. Trávime spolu veľa času na ľade aj mimo neho. Sme spolubývajúci a vidíme sa každý deň. A čo je prekvapujúce, ešte ma neomrzeli. (smiech)

Topoľčany už musíte mať pomerne slušne preštudované. Kde trávite najviac voľného času?

Voľný čas trávim rôzne. Záleží podľa toho, koľko úsilia som vynaložil počas týždňa. Kým tu bola moja snúbenica, snažili sme sa tráviť víkendy cestovaním mimo Topoľčian. Navštívili sme mestá ako Nitra, Trenčín, Viedeň či Budapešť. Teraz, keď odišla domov, trávim viac času na štadióne a venujem sa oddychu. Chodíme s chalanmi na obedy do mesta, občas sa nám podarí ísť niekam inam. Ale častejšie zostávame na štadióne a chodíme do posilňovne.

Darí sa nielen vám, ale aj celému tímu. Spokojnosť aj v tomto smere?

Nemyslím si. Určite ešte máme čo zlepšovať. Ale súhlasím s tým, že sme v tabuľke vysoko, to nás teší. Hlavné je, aby sme naďalej vyhrávali, odstránili chyby, ktoré robíme, a udržali sa na popredných priečkach pred play-off.

Ste stále mladým hokejistom, celú kariéru máte pred sebou. Aké si kladiete ambície?

Snažím sa nepozerať príliš dopredu. Uvedomil som si, že nie vždy sa veci vyvíjajú tak, ako si vysnívate. Musíte byť realisti a jasne posúdiť svoje schopnosti. Každý hokejista, nech sa opýtate kohokoľvek, sníva o tom, že bude hrať v najlepšej lige na svete, v NHL. Ale chápem, že momentálne na to určite nie som pripravený. Nepatrím medzi tých super talentovaných chlapcov, ktorí by v osemnástich rokoch boli schopní hrať v NHL. To znamená, že ma čaká iná cesta, ťažšia a dlhšia. Možno sa mi to raz podarí. Ak nie, tak by som chcel len každou sezónou rásť, posúvať sa v kariérnom rebríčku vyššie a užívať si hokej rovnako ako teraz.

Môže byť táto sezóna pre vašu kariéru prelomová?

Nemyslím si, že práve táto sezóna alebo ktorákoľvek iná sa môže stať zlomovou. Som skôr presvedčený, že pre športovca je dôležitá stabilita. Ako povedal jeden z mojich trénerov, každý deň musíte dokazovať, že nie ste ťava. To znamená, že vaša hra by nemala byť raz nahor a raz nadol. Musíte neustále preukazovať vysokú úroveň. Súhlasím však s tým, že tento ročník môže byť dobrým odrazovým mostíkom do budúcnosti. A potom už bude všetko závisieť len odo mňa.