Na MS 18-ročných bol najproduktívnejší Slovák, rozhodol sa ale nehrať na najvyššej úrovni

Ako mladému hráčovi mu predpovedali sľubnú budúcnosť a patril k najväčším slovenským talentom. Po predčasnom odchode do zámoria a ťažkej životnej skúške sa vrátil na Slovensko, kde zažil majstrovské oslavy v tretej aj druhej najvyššej hokejovej súťaži. Momentálne oblieka dres rodného Humenného a opäť si začal hokej užívať. K tomu mu pomáha aj nová skúsenosť v jeho živote, keď sa rozhodol dať na trénerskú dráhu. Reč o je 24-ročnom útočníkovi MHK Humenné Filipovi Vaškovi. Ten sa v zápase na ľade Trnavy blysol dvomi gólmi, ale ani jeho dva presné zásahy na zisk bodov nakoniec nestačili.

 

Nováčikovi odhodlanie nechýba

Zdatnému útočníkovi sa len ťažko hodnotil súboj s Gladiátormi, ktorý Humenčania trochu prekvapivo prehrali. „Škoda toho záveru. Prišli sme do Trnavy bodovať a napraviť si chuť po zbabranom zápase s Michalovcami. Bohužiaľ, neviem, či to bolo únavou z dlhej cesty, ale hneď v úvode sme dostali rýchle dva góly, a potom sa nám už hralo veľmi ťažko, pretože sme prakticky celé stretnutie doháňali súpera. V závere sa nám podarilo aj vyrovnať, ale prišla ďalšia chyba a ďalší gól.“ Duel napokon rozhodol trochu šťastný zásah Trnavčanov.

Domáci strhli víťazstvo na svoju stranu až necelé štyri minúty pred koncom. „Je to naozaj škoda. Do tretej tretiny sme išli s tým, že musíme vývoj stretnutia otočiť a nakoniec sa nám to nepodarilo. Aj tie predošlé zápasy boli rovnaké. My si vytvoríme desať šancí a dáme jeden gól. Súper si dokáže vytvoriť štyri a z toho trikrát skóruje. Na každý presný zásah sa veľmi tvrdo nadrieme,“ zhrnul problém efektivity zakončenia strelec dvoch gólov.

Filip Vaško nevidí šance v premiérovej sezóne Humenného v prvej lige až tak čierno. „Sme mladé mužstvo a chceme hrať atraktívny hokej, ktorý sa bude divákom páčiť. Snažíme sa veľa jazdiť a dávať čo najviac gólov. Často však aj veľa inkasujeme, to musíme zlepšiť, aby sme vyhrávali. Postupne sa chceme zlepšovať a ísť pekne od zápasu k zápasu. Sme síce nováčik, ale chceme sa ukázať a urobiť si v lige dobré meno.“ 

 

Predčasný odchod do zámoria

Rodák z Humenného pôsobil počas mládežníckych časov aj v Košiciach. „Na toto obdobie veľmi rád spomínam. Zažil som tam krásne mládežnícke roky. Podarilo sa nám vyhrať viacero titulov, či už v doraste, alebo v juniorke.“ Teraz už 24-ročný krídelník patril v mladom veku k obrovským talentom.

Dokonca sa dostal aj na záverečný turnaj majstrovstiev sveta do 18 rokov, ktorý sa konal v Bielorusku. „Mne osobne sa hralo výborne a ten turnaj mi aj bodovo vyšiel. Smutné bolo, že sa nám nedarilo ako mužstvu. Odohrali sme pár zápasov s nešťastným koncom a nakoniec sme vypadli z A kategórie.“ V šiestich zápasoch nazbieral päť kanadských bodov a bol naším najproduktívnejším hráčom.

Sľubnú budúcnosť sa rozhodol potvrdiť aj v zámorí. V mladom veku sa rozhodol odcestovať do Kanady. „Pre mňa osobne to bol veľmi ťažký prechod, lebo som to tam naozaj nemal jednoduché. Konkurencia v tíme bola obrovská a nepodarilo sa mi tam presadiť. Nevyšlo to podľa mojich predstáv, ale aj tak to považujem za cennú skúsenosť v mojom živote. Ako to tam bežne chodí, nasťahoval som sa k jednej rodine. Začiatky boli ťažké, pretože som mal problémy s jazykom, ale časom som sa ho naučil, čo mi pomohlo aj pri komunikácii so spoluhráčmi na ľade alebo v kabíne.“ Vo Western Hockey League dokopy nastúpil za tri rôzne tímy.

Aj napriek náročnému hokejovému životu sa Filipovi v Kanade páčilo. „Je to úplne iný svet. Veľké autá, veľké domy a celkovo je to tam všetko odlišné. Život je tam krásny a ľudia sú tam oveľa viac kľudnejší. Všetci na mňa pôsobili veľmi dobrosrdečne a snažia si tam pomáhať, čo u nás často chýba,“ opísal život a kultúru v krajine javorových listov.

Spätne hodnotí svoj odchod za oceán ako predčasný. „Keď sa teraz nad tým zamyslím, tak je to naozaj tak. Mal som čerstvých sedemnásť a asi som nebol na to ešte fyzicky a ani psychicky pripravený. Predsa len, hokej tam bol oveľa tvrdší a ťažko sa mi zvykalo aj na menšie ihriská. Môj odchod bol asi naozaj predčasný, ale na druhej strane, už sa to nedá vrátiť späť. Videl som kus sveta, naučil som sa cudzí jazyk a skúsil som iný hokej.“ Jeho súperom na juniorských klziskách bola napríklad aj jednotka draftu NHL z roku 2011, Ryan Nugent-Hopkins.

 

Majstrovský návrat na Slovensko

Po dvoch rokoch sa zo zámoria vrátil do rodnej vlasti. Najvyššiu súťaž si prvý raz vyskúšal v drese Martina. „Bol som rád, že som si mohol skúsiť zahrať extraligu v Martine. Prišiel som na konci sezóny a klub mal určité problémy, ale našťastie sa nám podarilo udržať na extraligovej mape. Aj takáto skúsenosť sa do života hodí.“ Sympatický hokejista vníma aj túto časť svojho života pozitívne.

Najkrajšie spomienky má však na pôsobenie v Bardejove. „Zišli sme sa tam naozaj skvelá partia a mali sme v klube výborné podmienky. Strávil som tam krásne tri roky a nedám na to dopustiť. Mužstvo ťahali starší hráči, ktorí mali toho už dosť odohrané a môžem ten tím prirovnať k dnešným Michalovciam. V tom období sme v lige nemali konkurenciu.“ Šikovnému útočníkovi sa v bardejovskom drese darilo aj bodovo.

Hneď vo svojom prvom roku pôsobenia zodvihol nad hlavu trofej pre víťaza 1. ligy a bojoval s Bardejovom o postup do najvyššej súťaže. „Mali sme za sebou náročné play-off, ktoré sa nám podarilo zakončiť víťazstvom. V baráži sa nám, bohužiaľ, nepodarilo uspieť, ale odohrali sme vyrovnanú partiu. Rozdiel medzi mužstvami nebol veľký, o všetkom rozhodli detaily. Hokej je o chybách a my sme ich ako mužstvo urobili viac. Svoje zohrala aj únava po náročnom play-off v 1. lige.“ Bardejovu postup medzi elitu nakoniec ušiel v siedmom zápase.

 

Novým impulzom trénerská cesta

Po vydarenom pôsobení na východe Slovenska sa rozhodol pre angažmán v Kazachstane. „Už veľmi dlho som chcel vidieť Rusko, čo sa mi ale nedarilo. Mal som možnosť ísť do Kazachstanu, a tak som nezaváhal. Hrali tam aj chalani, s ktorými som pôsobil v Košiciach a som rád, že som to napokon skúsil.“ Jednu sezónu obliekal dres tímu Ertis Pavlodar.

V krajine zo strednej Ázie sa mu podľa jeho slov veľmi páčilo. „Kazachstan bol naozaj krásny. Treba to zažiť a každému to vrelo odporúčam. Bolo to moje druhé pôsobenie mimo Slovenska a oproti Kanade to bol úplne iný svet.“ Aj Filip zažil niektoré typické veci, ktoré môžu stretnúť hokejistu počas života v Kazachstane. „Bolo to niečo nové cestovať prakticky celý deň na zápas, keď bolo vonku štyridsať stupňov pod nulou a nebolo vidieť ani na meter. Nekonečné cestovanie a množstvo nových zážitkov, ale bolo to skvelé.“ Rovnako ako jeho ostatným krajanom v Kazachstane zachutila miestna kuchyňa. „Miestne špeciality boli fantastické. Vyskúšal som tam toho naozaj veľa, ale zastavil som sa až keď mi ponúkli konské mäso. To som sa neodvážil ochutnať,“ dodáva s úsmevom.

Po tejto zastávke nasmeroval svoje kroky do rodného Humenného. „Mal som síce aj iné ponuky, ale nechcel som už hrávať hokej na tej najvyššej úrovni. V Humennom prišlo nové vedenie a kontaktovalo ma s tým, že tam chcú rozbehnúť aj mládežnícky hokej. To ma oslovilo, a tak momentálne popri hraní trénujem aj deti. Za tie dva roky sme spravili naozaj kus dobrej práce.“ Počas jeho príchodu tím z východu republiky pôsobil v tretej najvyššej súťaži.

Po majstrovských oslavách v Bardejove ale zažil aj tie v Humennom. „Richard Šechný nás ako kapitán priviedol k titulu. Pre mňa to bola nádherná sezóna a ťažké oslavy,“ žartuje vtedy najproduktívnejší hráč tímu. „Predsa len tá liga bola o čosi voľnejšia ako táto prvá. Nebol tam až taký prísny režim a oslavy sú vždy ťažké, najmä ak ste na východe.“ V klube by si radi zahrali play-off aj v tomto roku. „Samozrejme, že ambície tam sú, pretože nehráme zle. Musíme sa len viac zohrať a zomknúť. Ak sa vyvarujeme zbytočným chybám, tak máme šancu. Je len začiatok sezóny a ešte máme na čom pracovať,“ zhodnotil situáciu v tíme.

Ako sám spomenul, už sa nechce venovať hokeju na najvyššej úrovni, a preto si ani nedáva zbytočné ciele do budúcna. „Už sa v podstate nechcem nejako vracať a vyjadrovať ku svojej kariére. Momentálne žijem tak, že všetko beriem zo dňa na deň a snažím sa všetko robiť na maximum. Tvrdo na sebe pracujem a chcem čo najviac pomôcť tímu. Popri tom si robím aj trénerskú licenciu a týmto smerom by som chcel aj naďalej uberať. Viac sa hokejom bavím, pretože keď som sa ním trápil, tak presne vtedy sa mi nedarilo. Začal som sa hokejom konečne zabávať, zdokonaľujem sa ako tréner a užívam si to.“ Opísal svoju budúcnosť Filip Vaško a my mu pri jeho ceste prajeme veľa úspechov.
 

 

Foto v článku: whl.ca, nasehumenne.sk