Prvoligový rekordér sa vrátil, pobije sa opäť o miesto v Tipsport lige?

Ikona posledných sezón 1. ligy sa pred rokom a pol prekvapivo rozhodla ukončiť profesionálnu kariéru. Martinovi Kalináčovi sa narodila dcérka, popritom študoval trénerstvo a začal trénovať v Slovane Bratislava či tréningovom centre HDC. Bez hokeja ale nevydržal dlho, 27-ročný útočník svoje rozhodnutie prehodnotil a v novom ročníku sa vrátil späť sa do 1. ligy. V drese HC Bratislavy bude chcieť nadviazať na výkony zo Senice, Bardejova či Topoľčian. Všade patril k lídrom, zbieral viac než bod na zápas, dokonca v roku 2015 vyrovnal rekord 1. ligy v počte kanadských bodov za jednu sezónu, keď ich nazbieral až 76. Taktiež je jediným hráčom, ktorý dokázal obhájiť striebornú prilbu pre najlepšieho hráča mesiaca. Ako však chce teraz skĺbiť všetky povinnosti s profesionálnym hokejom? Túži ešte dostať šancu v Tipsport lige? Viac sa dočítate v našom rozhovore.

 

Hokej mu chýbal, vrátil sa aj vďaka priateľke

Váš návrat do 1. ligy bol bez bodu, v 3. kole proti Novým Zámkom ste ich zaznamenali rovno sedem...
Celej našej päťke sa v prvých dvoch zápasoch bodovo nedarilo, aj keď sme mali dosť šancí. V Spišskej sme v závere trafili dve tyčky. Herne to nebolo zlé, len nám tam nevedel padnúť gól. Možno to bolo nervozitou, boli to prvé zápasy a každý sa chcel gólovo či bodovo chytiť. Proti Novým Zámkom sa nám už darilo, som za to rád. Každého poteší nejaký ten bodík.

Pred rokom a pol ste chceli skončiť s profesionálnym hokejom. Čo vás teraz presvedčilo vrátiť sa späť?
Jedna vec je, že mi to už chýbalo. Zápasov v univerzitnej lige, kde som za ten rok hral, bolo menej, hoci sa paradoxne, hrali sa s trochu väčším nasadením ako tu. Všetci išli „na bomby“. Chýbal mi však každodenný tréning a navyše aj priateľka teraz dostala prácu, ktorú vykonáva z domu. To tiež veľmi zavážilo. Nemusím sa starať o malú sám desať dní ako predtým. 

Prečo sa univerzitná liga hrala vo väčšom nasadením?
Hrá sa tam oveľa menej zápasov, raz alebo dvakrát za dva týždne. Hráči sú menej na ľade, majú väčšiu chuť hrať a možno už cítia, že sú to ich posledné hokejové zápasy. Neviem to posúdiť, no niektoré stretnutia sa bojovnosťou a nasadením dali porovnať s 1. ligou. Hralo sa na menších štadiónoch, kde sú menšie klziská a bolo to veľmi zaujímavé. Vôbec som nečakal, že sa bude hrať tak fyzický hokej. Systémová práca tam síce nefungovala ako tu v 1. lige, no chalani sa zrážali a bolo to náročné.

Dokázali by sa hráči z univerzitnej ligy presadiť aj v 1. lige?
Niektorí určite áno, len sa rozhodli ísť cestou štúdia. Či už niekto z Diplomatov, alebo aj iných mužstiev, by sa tu podľa mňa chytil. Musím povedať, že niektoré tímy, ako napríklad Praha, mali výborných hokejistov.

 

Pre 1. ligu obetoval trénovanie v Slovane

Bol ten rok, ktorý ste strávili bez profesionálneho hokeja, ťažší než roky predtým?
Ale áno, bol. Z časového hľadiska určite a asi som si naivne myslel, že si tak trochu aj oddýchnem. (úsmev) Bolo to náročné a mal som aj dosť práce ako tréner. Mňa to ale baví a viem, že to v budúcnosti chcem robiť. Hoci som mal skúsenosti z centra HDC, pri hokejovom tíme som dovtedy ešte nebol. Teraz som dostal priestor v Slovane, staral som sa aj o Diplomatov v univerzitnej lige ako asistent trénera a ešte som mal na starosti tréningy juniorov Ružinova na suchu a na trenažéri. Bolo toho dosť, bol to poučný rok, veľa som sa naučil, získal skúsenosti a rozhľad. Koniec-koncov som vďaka nemu ešte dostal chuť zahrať si 1. ligu. 

Stále ešte študujete na fakulte športu, ako ďaleko ste od zisku trénerskej licencie?
Konečne ma čaká posledný piaty ročník a dúfam, že tú školu úspešne zvládnem. Aj s prerušovaním je to už môj siedmy rok, takže verím, že ju konečne dokončím a získam licenciu.

Ako bude teraz vyzerať váš bežný deň? Škola, dcérka, 1. liga, máte toho stále dosť...
V pondelok mi začína semester, no keďže ma čaká piaty ročník, predmetov budem mať menej a budem sa viac venovať diplomovej práci. Budem skúmať odobranie pukov v strednom pásme a ich vplyv na výsledok zápasu pred a po zúžení stredného pásma. Sledujem teda zápasy a zaznamenávam si údaje. Bude toho dosť, no diplomovku môžem robiť aj z domu. Musel som však skončiť s trénovaním na Slovane a aj v centre HDC budem mať pauzu. Priateľka doobeda pracuje, vtedy sa starám o malú ja a potom večer chodím na tréningy. Do toho mi ešte pribudne škola.

 

Tipsport liga láka, zo štvrtej formácie ale rodinu neuživí

Ako si predstavujete budúcnosť po skončení štúdia?
To je teraz ťažké povedať. Dúfam, že som si nezavrel dvere do Slovana tým, že som po letnej príprave musel skončiť. Strašne ma ta práca napĺňala a Slovan je moja srdcovka. Všetko je ale otvorené, takisto aj v centre HDC. Je to špičkové centrum, kde sa dá zdokonaľovať. Neviem absolútne povedať, či budem naďalej hrať aj hokej. Mám však 27 rokov a teda dúfam, že áno. 

Láka vás ešte presadiť sa v Tipsport lige?
Keďže nie som nikde ako domáci hráč a v extralige sú momentálne také podmienky, aké sú, bude to ťažké. Samozrejme, herne by ma to lákalo, no tie tretie a štvrté útoky to majú veľmi ťažké, či už po finančnej, ale aj materiálnej stránke. Keďže mám rodinu a som zabývaný, užívam si, že nemusím nikde cestovať. Tri roky štúdia som strávil pendlovaním hore-dole, môj život bol auto, škola a hokej. Teraz si konečne užívam, že mám byt päť minút od zimáku. Po výkonnostnej stránke by ma to lákalo, ale pri tých podmienkach by bola extraliga aj vzhľadom na to, že musím uživiť dieťa, náročná. 

Pred dvoma rokmi ste si zahrali za Duklu Trenčín. Nemrzí vás, že ste tam po 12 zápasoch skončili?
Mrzí ma to doteraz, nebudem klamať. Mal som sezónu perfektne rozbehnutú, hrával som zvyčajne v druhej päťke, ale prišli tam ďalšie okolnosti a musel som skončiť. Zranil som sa, tri týždne som nebol na ľade, na to sa mi narodila dcéra, a tak som sa trochu viac zameral na dcérku a školu. Do toho som nemohol trénovať a návrat bol ťažký. Dukla sa ale našťastie z krízy dostala.

 

Aj v Bratislave má vysoké ambície

Koniec v Dukle znamenal návrat do 1. ligy...
Pokračoval som v Topoľčanoch a musím povedať, že tá sezóna bola úžasná. Nakoniec som v ich drese zažil jeden z mojich najkrajších hokejových rokov. Či už divácky, alebo výkonnostne. Bol tam hokejový bum, hralo sa mi výborne. S trénerom Hurtajom som popri hokeji urobil bakalársky titul a bolo to krásne zadosťučinenie.

Ako jediný hráč v lige ste vtedy obhájili striebornú prilbu. Vyskúšate ju teraz získať aj do tretice?
Uvidíme. Každý by ju chcel vyhrať, no nejak extra sa na to nezameriavam. Sústredím sa na každý zápas a síce by som bol rád, kebyže striebornú prilbu získam, nie je to môj primárny cieľ. Hlavné je, aby sme s chalanmi vytvorili dobrú partiu a podarilo sa nám umiestniť v hornej časti tabuľky. Liga je dosť nabitá, prvých 5 – 6 tímov bude veľmi silných.

Na aké pozície teda môže HC Bratislava reálne pomýšľať? 
Ambície sú tu vysoké, ja sa ale na to nesústredím. Sezóna je dlhá a hovoriť o nejakom umiestnení je teraz ťažké. Povedal by som to tak trénersky, sústredíme sa na ďalší zápas, čakajú nás po Prešove ťažší súperi a o cieľoch by som sa skôr rozprával niekedy v decembri a januári. Ešte sa môže udiať všeličo. Liga bude nabitá, chcem vyhrávať každý ďalší zápas a budem rád, keď to tak budú vnímať aj chalani v tíme.

 

Foto v článku: Verní Slovanu, HC Osmos Bratislava