Ruský talent sa zriekol miesta v KHL aj vinou zranenia, kariéru reštartuje na Záhorí

Má síce ruské meno, ale od detstva žil v susednom Česku. Juniorské kategórie strávil v Sparte Praha, aby sa neskôr vrátil do rodnej krajiny. Ako mladíka ho draftoval Sibir Novosibirsk a tak sa pobral do hviezdami nabitej KHL. Valeri Kňazev sa však po vážnom zranení rozhodol pre návrat. Zahral si v českej aj slovenskej najvyššej súťaži, ale šťastie našiel až na Záhorí. O svojej hokejovej kariére nám prezradil po tesnom víťazstve na ľade Trnavy.

 

Tri prehry v rade Skalicu poznačili

Skalica sa na ľade Gladiátorov na víťazstvo poriadne nadrela. „Stretnutie s Trnavou bolo pre nás veľmi ťažké. Sme radi, že sme zvíťazili, ale náš výkon nebol najlepší. Nevyužili sme množstvo gólových príležitostí a nedodržiavali sme úplne náš herný systém. Musíme na tom zapracovať a zlepšiť sa na tréningoch. Celý zápas musíme dodržiavať systém a bude to lepšie." Zhodnotil súboj sympatický útočník.

Záhorákom nakoniec stačil na výhru jediný presný zásah. „Veľmi nás podržal brankár Trutt. Trnavčania mali veľa prečíslení a samostastných únikov. To si nemôžeme dovolovať proti žiadnemu súperovi. Naše jediné šťastie bolo, že brankár podal skvelý výkon. Ak by nebolo jeho, tak by skóre bolo určite iné. Možno by sme si to za tie chyby aj zaslúžili, ale tak nakoniec sme získali tri body. Rozoberieme si to a popracujeme na tom." Americký brankár si udržal čisté konto, keď zlikvidoval všetkých 29 striel Trnavy.

Najtesnejším víťazstvom tak nadviazali na vysokú domácu výhru s Dubnicou. „Nečakali sme až taký jednoznačný priebeh. Nastúpili sme do duelu s tým, že pôjdeme od striedania k striedaniu. Predtým sme prehrali trikrát v rade, čo nám príliš nenahrávalo do našej pozície. Hrali sme doma a chceli sme pre úspech urobiť maximum, takže sme radi za tie góly. Skóre bolo síce veľké, ale Dubnica hrala tiež dobrý hokej. My sme len dodržiavali taktiku a našťastie nám to tam padalo. Každý chce vyhrávať a tie tri prehry boli cítiť na každom z nás." Skalica nakoniec svojmu súperovi z Považia nasúkala sedem gólov.

Foto: Getty Images

Jeden rok zbieral kartičky KHL, na druhý ich sám podpisoval

Valeri je rodákom z Ruska a v mladom veku sa presťahoval k našim západným susedom. „Narodil som sa v Rusku a do Česka som sa presťahoval, keď som mal štyri roky. V tom období som aj začal s hokejom. Dali ma na hokej a vôbec som nevedel, čo to je. Na začiatku som mal veľké problémy s jazykom, lebo som ničomu nerozumel. Ani hokeju, a ani teraz nerozumiem. Bolo to fajn obdobie a rád spomínam na svoje začiatky v Sparte," dodáva s úsmevom.

V sezóne 2009/2010 sa dokonca rozhodol presadiť v zámorskej OHL. Za Brampton Battalion však odohral iba desať zápasov. „Vybral som sa do zámoria, ale tento krok mi moc nevyšiel. Nepresadil som sa tam tak ako som očakával. Radšej som sa vrátil späť do Česka na dve sezóny. Potom som bol z ničoho nič draftovanýdo KHL, čo bolo pre mňa celkom divné, lebo som nikdy nemal žiadneho agenta a stále neviem z akého dôvodu ma draftovali v prvom kole. Odišiel som do Ruska a tak nejako som sa dostal do KHL." Z pätnásteho miesta po ňom siahol Sibir Novosibirsk.

So seniroským hokejom nemal veľa skúseností a zrazu sa ocitol v KHL. „V tých časoch som ešte zbieral kartičky hokejistov a oni ma zrazu draftovali. Ešte som ich ani nemal pozbierané všetky a už som hral v KHL a rovnaké kartičky s mojim menom som podpisoval. Pre mňa ako mladého chalana to bol super pocit, pretože som vlastne s juniorky prešiel k seniorskému hokeju a rovno do KHL. Zrazu som hrával proti Radulovovi a podobným hviezdam, to bolo neskutočné." V drese Sibiru nazbieral viac ako 30 štartov.

Pre mladého hokejistu určite veľká vec, ale aj náročná situácia. „Skok do KHL bol poriadne veľký. Ale ono to trošku dokáže zmiasť, pretože ak začnete hrávať s tými najlepšími, tak aj vás to automaticky ťahá na vyšší level." Prvá veľká prekážka prišla s vážnym zranením zápästia. „Zranil som sa vo februári a bolo to vážne zranenie. Bol som mimo až na deväť mesiacov, čo bolo pre mňa doslova nekonečné. Potom keď som sa vrátil, tak som to mal ťažké, pretože som sa z toho zranenia dával dokopy skoro dva roky. Ale aj takéto veci vám v kariére pomôžu." Zhodnotil svoju púť v KHL s odstupom času.

 

Haló agent, kde si?

Počas svojho pôsobenia v Rusku si zahral aj juniorskú súťaž MHL. „Česká a aj ruská juniorka majú svoju kvalitu. Každá súťaž je v niečom iná a sú to špecifické typy. V Rusku sa hrá viac technický hokej a v Česku to bolo o korčulovaní a fyzickej hre, aj preto sa ťažko porovnávajú." Vyslovil svoj názor na úroveň týchto líg.

Ešte raz sa počas svojej kariéry dostal ku konfrontácii so zámorským hokejom. „Pred Majstrovstvami sveta som sa zúčastnil na turnaji Junior Super Series. Hrali sme proti najlepším juniorským hráčom z Kanady. Bol som tam ešte s jedným chalanom z Novosibirska a pre nás to bola veľká vec. Len potom prišlo spomínané zranenie a zrazu som bol bez hokeja. Stál som a všetko bolo zle." Zranené zápästie spomalilo vývoj a rast hokejistu.

Rozhodol sa vrátiť späť do Česka. Najvyššiu súťaž si zahral v drese Pardubíc. „Pôsobenie v Pardubiciach nebolo ideálne. Dohodol som sa tam na ďalšiu sezónu a mali sme komunikovať. Nakoniec to nevyšlo a zháňal som niečo na poslednú chvíľu. Ono je niečo iné keď máte zmluvu, a druhá vec je ak máte agenta.“ Absenciu agenta hodnotí ako svoju najväčšiu chybu, ktorá ho stála miesto v KHL. „V Novosibirsku som mal podpísanú zmluvu na štyri roky, ale samovoľne som ju zrušil a odišiel som. Bol som v tej dobe mladý a hlúpy chalan. Urazil som sa sám na seba a zostal som bez tímu, bez zmluvy a úplne sám." Opísal svoj návrat do Českej republiky.

Na otázku, či už má konečne agenta odpovedal s úsmevom. „Stále nemám agenta a ani neviem ako ho hladať. Neviem, či mám behať po vonku a kričať: „Haló agent, kde si?" Takto to asi nefunguje." Žartuje Valeri a prezrádza, že celou hokejovou kariérou sa pretĺka úplne sám.

Na Záhori je doma už štvrtý rok

Vykúpenie prišlo pred štyrmi rokmi prestupom do Senice. „Angažmán v Senici mi vybavil spoluhráč Martin Šimon. Veľmi sa mi tam páčilo, pretože som si sadol s lajnou a hlavne so spoluhráčom Davidom Videlkom. Spolu sa nám darilo a zbierali sme body. Potom však prišlo k najhoršiemu a Senica skrachovala. Musel som si tak hladať nové pôsobisko," dodáva smutne.

V Senici sa vtedy ukázal v dobrom svetle a tak prišla ponuka z najvyššej slovenskej súťaže. „Vo Zvolene som bol aj nebol. Odohral som tam toho veľmi málo a iba pár striedaní v každom zápase. Navyše sa tam vymenili tréneri a odišiel som do Skalice." Zhodnotil svoju skúsenosť s našou najvyššou ligou. Vrátil sa tak na Záhorie a v skalickom klube sa ihneď udomácnil. „Proste som to sem prišiel vyskúšať, poznal som iba Michala Ružičku. Spýtal som sa, či by som nemohol hrávať za Skalicu a našťastie mi to vyšlo. V Skalici som šťastný a snažím sa robiť pre tím maximum. Hokej si poriadne užívam."

Za posledné dve sezóny hrala Skalica dvakrát finále prvej ligy. Oba pokusy však boli neúspešné. „Všetko to závisí iba od nás. Tých neúspešných pokusov môže byť aj desať alebo dvadsať. Ale ak urobíme všetko, čo je v našich siliách, tak sa to určite raz podarí. Preto hovorím, že to závisí iba od nás, pretože my sme na ľade a musíme robiť čo treba. Ak chceme byť úspešný, tak musíme zvládať aj také stretnutia ako bolo toto s Trnavou. Lebo ak prídu tie najdôležitejšie zápasy počas play-off, tak až tam sa ukáže pravá sila mužstva a až tam sa ukáže, či na to máme alebo nie." Priblížil šance zelenobielych v lige plnej konkurencie.

Túto sezónu sa Skaličania nachádzajú momentálne na štvrtom mieste. „Konkurencia vždy bola a aj vždy bude. Túto sezónu sú tímy o čosi viac vyrovnané. My sme síce na štvrtom mieste, ale vydarí sa nám mesiac, v ktorom chytíme dobrú šnúru a môžeme byť na najvyšších priečkach. Všetko sa rýchlo mení a tabuľka je veľmi vyrovnaná." V meste trdelníkov by do tretice konečne chceli pretrhnúť neúspechy v baráži. „Baráž bola nesmierne náročná. Po ťažkom play-off sme naskočili na extraligové mužstvá. Oni vedeli, že ich čaká boj o záchranu a tak sa tomu aj prispôsobili. Boli viac čerstvý a na fyzickej hre sa to aj prejavilo." Aj tento rok majú Skaličania len tie najvyššie ambície.

Člen elitnej formácie by sa rád posunul na vyšší level. Žije však prítomnosťou a do budúcnosti príliš nehľadí. „Určite by som sa chcel ešte posunúť vyššie, ale to momentálne neriešim. Musím sa sústrediť na to, čo je teraz a každým dňom sa snažím čo najviac zlepšovať. Nikto nevie, čo bude a preto je zbytočné to riešiť," uzavrel svoju aktuálnu pozíciu Valeri Kňazev.