Trnave robia problém trpaslíci. Hollý mohol byť aj gólovým hrdinom: Neviem, prečo mi to chytali

Jedno z najväčších prekvapení 32. kola TIPOS Slovenskej hokejovej ligy sa udialo v malom Ríme. Považskej Bystrici patrila pred duelom na ľade Trnavy rola papierového favorita. Domáci ale zmietli predpoklady zo stola a po prvý raz v novom kalendárnom roku sa pred očami svojich fanúšikov tešili z víťazstva.

Predchádzajúce štyri vzájomné zápasy medzi týmito dvoma konkurentmi dopadli lepšie pre celok z Považia. Zverenci hlavného trénera Martina Barana sa z triumfu proti neobľúbenému súperovi tešili naposledy ešte 2. novembra 2022. „Vedeli sme, že sa nám proti ním nedarí. Do zápasu sme však šli s cieľom vyhrať. Musíme pokračovať ďalej v zbieraní bodov, aby sme sa dostali do predkola play-off,“ predostrel Ján Kocúr po záverečnom klaksóne jasnú ambíciu Trnavy.

Člen prvého obranného páru sa na nedostatok hernej praxe sťažovať nemôže. Okrem seniorského mužstva nastupuj tiež za juniorov, kde patrí k lídrom kabíny. Hoci je primárnou úlohou 20-ročného hráča defenzíva, tentokrát prispel aj gólovo. „Samozrejme, poteší to. Základom sú však tri body, ktoré sme získali. Ešte neviem, akú sumu budem musieť prispieť do klubovej pokladnice. Uvidíme, s čím za mnou príde kapitán,“ s úsmevom vravel perspektívny bek, ktorý sa na mužskej úrovni presadil po približne roku a troch mesiacoch.

Na tréningu lahoda, v zápase rébus

„Gladiátorom“ vyšla najmä prvá polovica druhého dejstva. Zaradený vyšší rýchlostný stupeň so sebou prinášal množstvo šancí a vynútených faulov. „Doma chceme hrať aktívne, nech potešíme oko diváka. Hráčov nabádame, aby chodili priamočiaro do bránky. To je štýl, akým by sme sa radi prezentovali. Keby sme boli ešte efektívnejší, spokojnosť by bola väčšia,“ hodnotil stretnutie asistent trénera Roman Straka.

Trnava mala k dispozícii sedem presilových hier, pričom dve z nich dokázala predčasne ukončiť presným zásahom. Otvorenejšia hra Považskej Bystrice ponúkala domácim až nevídané množstvo brejkov. Drvivá väčšina z nich ale ostala nepotrestaná. „Odráža sa to od postavenia v tabuľke. Žiaľ, nachádzame sa na spodných poschodiach, z čoho sú hráči nervózni. Zatiaľ čo na tréningu podobné šance premieňajú, počas zápasov sú v menšom kŕči,“ hovorí člen realizačného tímu o možných príčinách slabšej gólovej početnosti.

Partia okolo rekordéra Romana Juráka patrila počas predchádzajúcich sezón k najúdernejším ofenzívam súťaže. Štvrťfinalista z ostatných dvoch ročníkov sa však zatiaľ výsledkovo trápi. Uvažuje vedenie o zmenách na súpiske? „Ťažko povedať, všetko je o financiách. Máme jeden z najmenších rozpočtov. Zo siedmich obrancov sú štyria juniori. Pracujeme s tým, čo máme. Snažíme sa najmä vytvoriť dobrý kolektív v kabíne,“ zakončil svoje rozprávanie Roman Straka.

Maskovaný muž mohol byť aj gólovým hrdinom

Medzi tromi žŕdkami sa opäť poriadne zapotil Juraj Hollý. Najmä počas poslednej časti hry dokázal svojich spoluhráčov viackrát podržať bravúrnymi zákrokmi a nedopustil ešte väčšiu drámu. „Neviem, o čo nám šlo, či sme v tretej tretine chceli brániť výsledok... My v defenzíve týmto štýlom hrať nevieme. Dúfal som, že naďalej budeme útočiť, pridáme nejaké góly a zvíťazíme. Dôležité sú ale body, potrebujeme ich ako soľ,“ uvedomuje si jeden zo strojcov dôležitého triumfu.

Na nedostatok práce sa nemohol sťažovať ani jeho náprotivok. Dokopy na neho smerovalo 52 streleckých pokusov. Za svoj chrbát pustil iba štyri z nich a vo viacerých prípadoch privádzal útočníkov do zúfalstva. „Paľo Maťovčík nás trápil už minulý rok v Martine. Na nás platí, že čím menší brankár, tým väčšie problémy máme. Keby proti nám postavili trpaslíka, nedáme ani gól. Z každého malého brankára spravíme minimálne polovičnú hviezdu,“ zložil bývalý brankár Trenčína, Zvolena či Liptovského Mikuláša netypický kompliment svojmu rivalovi.

Spoľahlivý výkon v bránkovisku mu akoby nestačil. Pár desiatok sekúnd pred koncom chcel puk cez celé klzisko poslať do opustenej svätyne. Sľubne vyzerajúci oblúčik napokon na stredovej čiare rukou zachytil posledný brániaci konkurent. „Konečne som mal príležitosť strieľať na prázdnu bránku. Neviem, prečo mi to chytali. Mohli ma nechať zahviezdiť. Prečo nevystreliť, keď si verím. Zasa až tak ďaleko to nie je,“ so smiechom opísal celú situáciu Juraj Hollý.