Trofej pre majstra dvíhal nad hlavu v Estónsku či Francúzsku. Nastal čas presadiť sa doma

Jeho hokejový životopis zdobí viacero zahraničných destinácií. Ako mladý sa vybral vyskúšať ruský hokej v litovskom klube. Pre finančné problémy však zamieril počas sezóny do Estónska, kde nakoniec oslavoval majstrovský titul. V hokejovo exotickom Španielsku bol blízko ďalšieho titulu, ale bolo z toho iba druhé miesto. Následne strávil štyri roky vo Francúzsku, kde sa z poslednej ligy dokázal prebojovať až do druhej najvyššej. Ako 27-ročný sa vrátil na Slovensko a naskočil do prvoligového kolotoča v Považskej Bystrici. Pavol Fančovič sa snaží pomôcť Panterom pri ceste do vytúženého play-off.

Pavol Fančovič začínal s hokejom v rodnom meste. „K hokeju som sa dostal v Dubnici, kde som hral od mojich piatich rokov až po dorast. Neskôr som hrával aj za Buldogov a v Nitre, ale najväčí zlom v mojej kariére prišiel, keď sme v doraste vyhrali extraligu. Vtedy si ma vyhliadol Martin, no Dubnica chcela za mňa veľké odchovné a Martinčania nemali na mňa vtedy financie," spomína šikovný obranca.

V mladom veku tak musel učiniť dôležité rozhodnutie. „V Martine som sa už zabýval, zmenil som školu, ale nebavilo ma stále cestovať hore-dole. Ak by som vydržal ten zlom, keď som hral ešte za juniorku Dubnice a presúval sa medzi nimi a Martinom, tak by sa možno moja kariéra vyvíjala inak. Neskôr sa naskytla možnosť aj v hlavnom tíme Nitry a bol som už aj na rozkorčulovaní, ale nastali nejaké problémy s registračkou a nevyšlo ani to." Seniorský hokej na Slovensku tak okúsil až v aktuálnej sezóne.
 

Pod jednou strechou s vojakmi

Rozhodol sa nesedieť doma a presadiť sa v zahraničí. „Bola to pre mňa nová výzva a zdalo sa mi, že by to mohla byť lepšia cesta ako sa presadiť. Skúsil som to, a aj keď tam boli aj zlé veci, snažil som sa zobrať si z toho len pozitíva. Naučil som sa nový jazyk, spoznal som novú krajinu a mohol som si vyskúšať ako funguje ruský hokej." Viac ako 50 zápasov odohral v drese tímu Baltica Vilnius.


Počas jeho pôsobenia vo VHL B ho postretlo veľa úsmevných zážitkov. „Jeden deň sme napríklad spali na ubytovni s vojakmi a vyzeralo to tam ako v nejakom gulagu. Na druhý deň sme už spali v päťhviezdičkovom hoteli, kde stála noc dvesto eur. Na východe človek zažije naozaj zaujímavé situácie." Podľa jeho slov tak východ v tomto smere nesklamal.

V litovskom klube však nastali aj problémy. „Prvú sezónu to bolo ešte v poriadku a celkom to fungovalo. V tej druhej to bolo horšie, ale vždy sa nájde niečo negatívne. Stále som napríklad od nich nedostal peniaze a už som sa aj zmieril s tým, že už ich ani nikdy neuvidím," žartuje pozitívne naladený bek.

 

Po problémoch majstrom Estónska

V závere druhej sezóny v Baltice si to namieril do Estónska. „Nemal som vtedy vyplatené peniaze aj z predchádzajúcej sezóny a dostal som prísľub, že mi to vyplatia na tú ďalšiu. Nastali však nejaké finančné problémy a rozhodol som sa odísť. Tréner si ma zavolal, že či by som nechcel dohrať sezónu v Estónsku a nakoniec to bolo príjemné spestrenie. Podarilo sa nám vyhrať ligu a bolo to lepšie ako sedieť doma." Pavol sa ako jediný Slovák môže pýšiť titulom v estónskej najvyššej súťaži.


U Vikingov bol vraj spokojný po všetkých stránkach. „V Tallinne som dostal všetko, čo som potreboval a s ničím nebol žiadny problém. Je to jedno z najkrajších miest na Pobaltí. Dostali sme byt a býval som s dvomi Rusmi a Američanom. Financie chodili na čas a ešte som dostal aj malý bonus, takže som si zarobil aj niečo naviac," dodáva na margo tímu HC Kalev Viking Tallinn.


Po príchode do Estónska bol príjemne prekvapený. „Klub fungoval na úrovni a naozaj sa tam makalo. Niektorí popri hokeji pracovali, takže sme mávali často večerné tréningy. Sám som bol zaskočený vysokou úrovňou. Samozrejme, že tam pôsobili aj amatérsky hráči, ale mal som aj spoluhráča, ktorý mal skúsenosti z KHL. Hralo tam plno skúsených hráčov z VHL a množstvo domácich reprezentantov," opisuje estónsky hokej 27-ročný cestovateľ.

 

Slovenská komunita v Španielsku

Ďalšia zastávka v jeho kariére bola pomerne netradičná. „V Španielsku dlhé roky hrával Peťo Kotlárik a on tam v podstate dostával chalanov od nás. V klube sme boli ôsmi cudzinci a z toho nás bolo päť z Dubnice. Mali sme tam vytvorenú domácu pôdu a zažil som zasa niečo nové. Kvalitu ligy tvorili najmä cudzinci a nebol to len nejaký hobby hokej ako si niektorí ľudia myslia." S tímom C.G. Puigcerda obsadil v lige nakoniec druhé miesto.

Na Pyrenejskom polostrove sa cítil ako doma. „Všetci sme žili na jednom veľkom byte a tvorili sme takú malú komunitu. Peťo Kotlárik tam mal dokonca po tých dlhých rokoch už zavedenú aj slovenskú televíziu a naozaj nám tam nič nechýbalo," spomína na španielsky život.

Bolo by hriechom pri pobyte v Španielsku nenavštíviť futbalový zápas. „Samozrejme, že som si nenechal ujsť futbalovú La Ligu. Nanešťastie som natrafil asi na najmenšiu návštevu Barcelony v sezóne. Prišlo iba 30 000 divákov, čo je pri tej obrovskej kapacite dosť málo a dokonca som nevidel ani Messiho, čo ma mrzí," dodáva smutne.

 

Francúzske postupové oslavy

Poslednou a najdlhšou zahraničnou destinácou pre Pavla bolo Francúzsko. „V prospech zavážili aj podmienky, ktoré tam boli lepšie. V Španielsku som popri hokeji pracoval u sponzorov, kde sa dalo. Robil som napríklad v kaviarni či v rýchlom občerstevní. Nebránil som sa ničomu, pretože som si tam išiel zarobiť peniaze s tým, že sa budem každý rok hokejovo posúvať vyššie." Celkovo strávil v krajine galského kohúta štyri roky.

Po príchode do Francúzska začínal vo štvrtej lige. „Prvé dva roky som strávil v Montpellieri. Klub zbankrotoval a vypadol do poslednej ligy. Navyše to funguje tak, že ak klub vyhlási bankrot a vypadne do poslednej ligy, tak hneď v nasledujúcej sezóne nemôže postúpiť. Ďalší rok sa nám už ale podarilo postúpiť do tretej a všetko bolo super. Po sezóne mi však oznámili, že nemajú na mňa peniaze a tak som tam skončil. Aj to sa v hokeji stáva a nebral som to tragicky." Pôsobisko však zmenil iba v rámci krajiny.

Namieril si to do klubu Chevaliers du Lac d´Annecy. „Jeden známy mi pomohol vybaviť Annecy a bola to tá istá súťaž, kam sa nám podarilo postúpiť s Montpellierom. Naše ciele boli tak maximálne semifinále, ale ligu sme vyhrali a postúpili sme do druhej ligy. Dokonca sa nám v play-off podarilo vyradiť práve Montpellier a tak som mal dvojnásobnú radosť. Oslavy boli veľké už po postupe cez Montpellier a ešte väčšie, keď sme vyhrali majstra." Hokejové cestovanie tak ukončil sezónou v druhej najvyššej francúzskej súťaži.

 

Cieľom presadiť sa na Slovensku

Do domáceho mužského hokeja naskočil až v Považskej Bystrici. „Zo začiatku som nemal nejaké ponuky a už som sa aj chcel vrátiť na Slovensko. Navyše potom prišla ponuka, že by som sa mohol popri hraniu venovať aj kondičnému trénerstvu, čo bolo pre mňa plus a nebolo by na škodu venovať sa tomu aj do budúcna," vysvetľuje svoje rozhodnutie defenzívne ladený hráč.

Okrem prvej ligy hráva aj o súťaž nižšie za druholigový Púchov. „Nastal nejaký problém s transferom a dohodli sme sa s manažérom, že budem nastupovať aj za Púchov a pre mňa je to tiež lepšie. Keď si porovnám, že vo Francúzsku som hral raz za týždeň a teraz mám behom siedmych dní tri až štyri zápasy, tak je toho dosť. Po rokoch som tak naskočil do poriadneho kolotoča." Teraz tak dostáva poriadne zabrať.

Po rokoch v zahraničí by sa rád presadil aj na Slovensku. „Do zahraničia som odchádzal hlavne s tým, že si chcem zarobiť peniaze. Na jednej strane mi je to ľúto, pretože moja kariéra by sa možno vyvíjala inak, ak by som do zahraničia neodišiel. Na druhej strane rád cestujem, učím sa nové jazyky a spoznávam nových ľudí. Ďalšie cestovanie tak nevylučujem, ale teraz som doma a chcel by som sa presadiť tu," uzavrel naše rozprávanie sympatický hokejista.


Odporúčame