Ako žiak stále prehrával, teraz je magnetom na zlato

Jeho meno je synonymum slova šampión. S príchodom do klubu sa ruka v ruke dostaví aj tímový úspech. Ako malý hokejista stále prehrával, ale šťastie si ho našlo v seniorskom hokeji. Reč je o Jánovi Tabačekovi, ktorý hneď v prvej sezóne medzi seniormi vyhral 1. ligu a postúpil s Martinom do extraligy. Do svojej zbierky pridal aj dva tituly so Slovanom Bratislava a zlatý košický hetrik. Počas bohatej kariéry dokázal tiež dvakrát vyhrať českú najvyššiu súťaž v drese Sparty Praha a raz tú švajčiarsku za Zürich Lions. Skúsenosti zbieral aj v KHL, teraz sa už ale rozhodol vrátiť do rodného Martina a pomôcť postaviť na nohy klub z Turca. Na konte má už deväť zlatých medailí a pred sebou jedinečnú možnosť vyhrať najcennejší kov desiatykrát.

Hokejová osobnosť stála v martinskej defenzíve aj pri ťažko sa rodiacom víťazstve v Trnave. „Neviem, či všetci naši hráči pristúpili k zápasu s Trnavou tak, akoby mali pristúpiť. Úvod stretnutia bol síce v našom podaní dobrý, ale nepremenili sme množstvo gólových príležitostí. Pripadalo mi to, ako keby Trnavčania skôr vyčkávali, čo s nimi urobíme. Na konci prvej tretiny sme sa konečne ujali vedenia, ale domáci boli stále viac a viac nebezpečnejší. Hrozili najmä po rýchlych protiútokoch a v závere sme sa ešte triasli o výsledok,“ zhodnotil duel s Gladiátormi najskúsenejší martinský hráč.

Zverenci trénera Róberta Spišáka tak nadviazali na predchádzajúce víťazstvo v šlágri proti silným Michalovciam. „Súboj s Michalovcami musel byť pre divákov veľmi atraktívny, pretože sa neustále hralo zo strany na stranu. Na ľade sa stretli dve kvalitné mužstvá a my sme k tomuto zápasu pristúpili úplne inak ako teraz s Trnavou. Michalovce boli lepším tímom, my sme to ale nahradili bojovnosťou a našťastie sme duel dotiahli do víťazného konca.“ Stretnutie dospelo až k samostatným nájazdom a v nich boli úspešnejší práve Martinčania.

 

Po nezdare v zámorí náplasť v podobe titulu

Ján Tabaček si za rodný klub zahral v druhej lige proti Trnave ešte v sezóne 1999/2000. „Keď som sem prišiel,  tak padli aj nejaké narážky, či som tu už niekedy bol. Hral som tu hádam ešte pred 20 rokmi a na zápas si ani nespomínam. Bola to moja viac-menej prvá sezóna, ktorú som odohral za mužov. Jediné, čo si z toho pamätám je, že som hral s Radom Somíkom, ktorý je momentálne náš asistent,“ žartuje šikovný zadák. Martin v tej sezóne nakoniec 1. ligu vyhral a postúpil do najvyššej slovenskej súťaže.

Po krátkom čase si to namieril do bratislavského Slovana. Hneď vo svojej prvej sezóne sa stal majstrom Slovenska. „Do Slovana som išiel v prvom rade s cieľom, aby som sa tam udržal a pravidelne hrával. V mojich začiatkoch mi veľmi pomáhal obranca Daniel Babka, s ktorým som nastupoval. Vyhrať titul bolo niečo úžasné, ale v mladom veku som si ani nejako neuvedomoval, čo sa vlastne stalo a nejako som to neprežíval.“ To mu však nemusí byť ľúto, pretože majstrovskú trofej zodvihol nad hlavu ešte niekoľkokrát.

V roku 2001 padlo meno Ján Tabaček aj na drafte NHL na slnečnej Floride. „Na drafte som prítomný nebol, pretože som mal po operácii ramena. Sledoval som ho len z domu. Komunikoval som aj so skautmi, ale paradoxne z iných klubov ako bol ten, ktorý si ma nakoniec vybral.“ V šiestom kole po ňom siahol Anaheim Ducks. V zámorí vinou zranení odohral len niekoľko duelov v nižšej AHL. „Mal som dosť smolu, pretože som sa hneď v druhom alebo treťom zápase zranil. Nasledovala ďalšia operácia ramena a skoro celú sezónu som pauzoval. V tom čase tam bola obrovská konkurencia a nevidel som perspektívu, že by som sa dokázal trvalo presadiť. Radšej som zvolil cestu pohodlia domova.“

Mrzieť ho to ale nemuselo, pretože po návrate do Slovana mal opäť dôvod na oslavy. „Bol to celkom vydarený návrat. V prvej sezóne po mojom príchode sme skončili tretí, ale v tej ďalšej sme už opäť oslavovali majstrovský titul. Vtedy som sa po ťažkom období, keď ma stretávali často zranenia, začal hokejom opäť baviť a užíval si ho,“ s úsmevom spomína na svoj druhý majstrovský zárez.

 

K dvom slovenským titulom pribudli dva české

Vtedy dvojnásobný slovenský šampión sa rozhodol odísť zo Slovana a zamieril k našim západným susedom. „Spomínam si, že ma od toho veľa ľudí odhováralo. Rovnako tomu bolo tak aj keď som išiel z Martina do Slovana. Tvrdili mi, že to bude pre mňa obrovský skok a s odchodom do Sparty to bolo rovnaké. Vieme, aké to mali Slováci v Sparte ťažké a že aj ďaleko lepší hráči ako ja sa tam nedokázali presadiť. Bral som to ako výzvu a chcel som sám sebe dokázať, že na to naozaj mám. Riadil som sa svojím vnútorným presvedčením a mal som z toho dobrý pocit.“

K dvom titulom majstra Slovenska pridal ďalšie dva tituly majstra Českej republiky. Ján Tabaček sa stal magnetom na zlato. „V mladosti som nie že nevyhral žiadny pohár, ale doslova sme ešte v žiackych časoch prehrávali každý jeden zápas. V tom seniorskom veku si to na mňa počkalo a šťastie sa otočilo na moju stranu,“ dodáva na odľahčenie.

Získať pohár pre majstra a dokonca ho aj obhájiť nie je jednoduchá úloha. „Česká liga bola oproti slovenskej fyzicky náročnejšia. Rozdiel bol aj v tom, že tam bojovalo 14 vyrovnaných tímov o play-off a každý zápas bol náročný. Hráči boli v porovnaní so Slovenskom veľmi zviazaní taktikou.“  V drese Sparty Praha si pripísal viac ako stovku štartov.

Podľa jeho slov mu život vo veľkom meste príliš nechýba. „Chceli sme tam s manželkou zostať žiť a kúpili sme tam aj byt. Narodil som nám syn, ale ja som sa v tom čase nepohodol s trénerom a rozhodli sme sa odísť. Nakoniec sme prišli na to, že nám veľkomesto až tak nechýba. Je nám lepšie v malom mestečku, kde je väčší pokoj.“ S rodinou zamieril na východ Slovenska, kde si ho počkal azda najväčší úspech v kariére.

 

Majstrovský hetrik či skúsenosti z KHL

Tabaček zanechal v metropole východu naozaj výraznú stopu. Po jeho príchode skončilo desaťročné čakanie Košičanov na úspech. „V Košiciach som prežil najkrajšie hokejové obdobie. Mal som skvelú pozíciu v tíme, keď mi tréner aj vedenie verilo. Podaril sa nám fantastický úspech a hokej mi vtedy naozaj chutil. Vyhrať tri tituly a získať majstrovský hetrik, to sa často nestáva.“ Pribudli mu tak ďalšie tri zlaté medaily do zbierky a stal sa päťnásobným šampiónom Slovenska.

Ocielari dokázali ako prvý klub v histórii vyhrať ligu trikrát po sebe. „Možno sa to tak nezdalo, ale najťažší bol určite prvý titul. Košice čakali na víťazstvo už niekoľko rokov. Každý z nás išiel do play-off s obavami, či sa to už konečne podarí. Boli tam veľké tlaky aj zo strany fanúšikov, ale aj zo strany vedenia. Klub vtedy investoval do hokeja obrovské peniaze, takže z tohto pohľadu bol zisk prvého titulu asi najťažší.“ V tíme zastával dokonca aj pozíciu asistenta kapitána. U oceliarov zažil krásne obdobie, no rozhodol sa posunúť ďalej.

Nasledoval návrat na známe miesto, bratislavský Slovan, ktorý začínal svoju ruskú púť. Titul z KHL už ale do svojej bohatej zbierky Ján Tabaček nepridal. „Ten sa mi veru vyhrať nepodarilo, ale stále je ten ročník považovaný za najlepší ročník Slovana v KHL. Som rád, že som ju mohol zažiť na vlastnej koži, pretože to bola dobrá skúsenosť. Precestoval som celé Rusko, čo bolo naozaj náročné hlavne kvôli časovým posunom a neustálemu prepravovaniu sa. Možno v mladšom veku by som uvažoval aj nad dlhším pôsobením v KHL, teda samozrejme, ak by som na to mal, ale rok bohato stačil.“ Aj pri spomienkach na túto sezónu sa mu vybavuje úsmev na tvári.

 

Večná fínska tma a ďalší titul

Ján patrí k výborným korčuliarom a svoje kvality potvrdil aj vo fínskej lige. „Každý ma tam posúval už od mladého veku. Dokonca aj môj agent mi hovoril, že sa tam veľa korčuľuje a určite by mi to sedelo. Je pravda, že sa tam veľa korčuľuje, ale ostal som zaskočený, ako veľmi je súťaž fyzicky náročná. Malé ihriská, samé kontakty a vôbec sa tam nehral hokej, aký Fíni produkujú na svetových šampionátoch. Hra v lige bola založená na obrannej taktike a nahadzovaní pukov. Po fyzickej stránke som tam mal menšie problémy,“ priznal obranca, ktorý vtedy obliekal dres Tappary Tampere.

Rok tak strávil v úplne odlišných podmienkach, na aké bol bežne zvyknutý. „Je to úplne iný život ako u nás. Všetci tam neustále športujú a starajú sa o krajinu. Život tam je krásny, ale pre niekoho to môže byť náročné. Ráno odchádzate na tréning za tmy a vraciate sa domov za tmy. Večná fínska tma...“ V závere sezóny ešte zmenil dres a odišiel do Švajčiarska.

Svoj zatiaľ posledný majstrovský titul získal práve v krajine Helvétov v drese Zürichu. „Vo Fínsku sa hralo na šesť bekov a ku koncu sezóny som nebol nejako extra vyťažovaný, tak som požiadal agenta, aby mi niečo našiel. Bola olympijská prestávka a chceli ma vidieť v Zürichu. Prišiel som sa ukázať, ponúkli mi kontrakt a nebolo nad čím váhať. Predsa len, Švajčiarsko je Švajčiarsko a ďalej k tomu nie je čo dodať. Z hľadiska hokejovej kariéry to nebolo najlepšie, ale život mimo hokeja áno. Strávil som tam s rodinou najkrajší rok a pol v mojom živote.“ 

 

Chce pomôcť hokeju v rodnom Martine

Po návrate z cudziny do rodného Martina prišla tvrdá rana. Hokej v Martine pre finančné problémy zanikol. „Nebolo to príjemné pre nikoho. Nielen pre ľudí, ale aj pre hráčov, ktorí pre ten klub veľa obetovali. Raz to však muselo prísť. Stále sa to nabaľovalo už niekoľko rokov a bolo len otázkou času, kedy sa niečo také stane. Uvidíme, ako to bude ďalej, ale zdá sa, že krach bol predsa len na niečo dobrý.“ Snaží sa v ťažkej situácii nájsť pozitíva.

Dôležité bude stabilizovať klub a nedopustiť, aby sa podobný scenár ešte niekedy zopakoval. „Verím, že vybudujeme zdravý a silný klub. Priority, ktoré sme si stanovili, sa musia dodržať. Nesmieme sa zblázniť a začať porušovať veci štýlom, že na úkor niečoho sa bude robiť niečo iné. Všetci, ktorí sme sa sem vrátili, chceme klub stabilizovať a postaviť na nohy. Nechceme aby sa opakovali chyby z minulosti. Založíme hokej na vlastných odchovancoch a doplníme hráčmi, ktorí majú vzťah k martinskému hokeju. Určite sa nebudeme za každú cenu tlačiť niekam, kde na to nemáme.“ Predostrel smelé plány, ktoré potešia najmä fanúšikov z Turca.

Martin patrí na extraligovú mapu, ale v klube nechcú nič zbytočne urýchliť. Opatrné sú aj vyjadrenia ohľadom postupu. „Uvidíme, ako na tom budeme. Mužstvu sa v lete počas prípravy darilo, ale liga je iná. Musíme sa ešte zohrať a doladiť detaily. Vieme, že máme pred sebou dlhú a náročnú cestu. Ak sa však naskytne šanca na postup, určite urobíme všetko, čo bude v našich silách. Tým, že som zažil, aké je to zachraňovať extraligu pred rokom v Liptovskom Mikuláši, tak viem posúdiť, aký veľký je rozdiel medzi najvyššou súťažou a prvou ligou,“ dodáva na záver opora znovuzrodeného Martina.

 

Foto v článku: Nový Čas, SITA


Odporúčame