Kariéru naštartoval draftom do NHL a českou extraligou, domov sa vrátil po 6 rokoch

Po šiestich rokoch sa konečne vrátil do rodného mesta. Úspešné pôsobenie v kanadskej a českej juniorke ho vyšvihlo na draft NHL, kde si ho vybral New York Rangers. Seniorský hokej najprv okúsil v českej a slovenskej extralige, no výraznejšie sa presadil vo francúzskych kluboch. V krajine galského kohúta oslavoval tiež postup do najvyššej súťaže a podobný úspech by rád zopakoval doma s Martinom. Po vysokom víťazstve v 28. kole na ľade Trnavy sme sa rozprávali s Lukášom Zeliskom.

 

Zlomové víťazstvo

Martinčania nasúkali domácim Gladiátorom až osem gólov. „Do zápasu s Trnavou sme išli s tým, že nás nečaká jednoduchá úloha. Aj predchádzajúci duel na ich ľade bol náročný a len tesne sme ho vyhrali. Chceli sme preto hneď v úvode streliť rýchly gól, aby bola výhoda na našej strane. Prvú tretinu sme jasne vyhrali a vlastne už tam sa rozhodlo o výsledku. V ďalšom priebehu stretnutia sme si to už dokázali ustrážiť a tešíme sa z troch bodov." Pre Martin to bol iba prvý trojbodový zápas v aktuálnom mesiaci.

Dokázali sa tak otriasť po domácej prehre s lídrom súťaže. „Proti Michalovciam sme sa pomerne rýchlo dostali do vedenia, ale súper dokázal otočiť stav vo svoj prospech. V poslednej časti hry sme mali množstvo príležitostí, ale nechcelo nám to tam padnúť. Počas presilovej hry sme dokonca dvakrát nastrelili konštrukciu, no vyrovnávajúci gól neprišiel. V závere už sme hrali o všetko a dostali sme ďalší gól, ktorý to celé rozhodol," spomína tretí najproduktívnejší hráč tímu.

Hokejistov Martina čakajú v decembri papierovo slabší súperi. „Verím, že po tomto súboji sa karta obráti a v nasledujúcich zápasoch potvrdíme rolu favorita. Už proti Skalici a Michalovciam sme hrali dobre, ale nedokázali sme to potvrdiť aj výsledkami. Teraz nás čaká Spišská Nová Ves, kde sme naposledy prehrali a taktiež to nebude ľahký duel. Dúfam, že vyhráme a spravíme si pred Vianocami pohodu," dodáva s úsmevom.


Foto: SITA

Ťažké začiatky v Třinci či v zámorí

Lukáš je odchovancom klubu, ale v mladom veku odišiel do Českej republiky. „Z Martina som odchádzal do Třinca ešte počas základnej školy a deviaty ročník som vlastne dokončil tam. Strávil som tam prakticky celú juniorku, až kým som neodišiel do Kanady. Tam som býval u jednej rodiny, ktorá mala syna a on bol zároveň aj mojim spoluhráčom. Veľmi mi pomáhal, lebo som nevedel vôbec po anglicky a bolo to nesmierne ťažké. Trvalo mi asi tri mesiace, kým som sa dokázal poriadne dohovoriť v škole či šatni." Na jednu sezónu bol vtedy hráčom tímu Prince Albert Raiders vo Western Hockey League.

Zúčastnil sa aj Majstrovstiev sveta do 18 rokov. Najviac mu v hlave utkvela spomienka z otváracieho stretnutia. „Bolo to už dávno a veľa si z toho turnaja nepamätám. Nezabudnem však na skupinový zápas s Kanadou, ktorý sme prehrali 1:3. V závere sme dokázali vyrovnať stav na 2:2, ale rozhodca nám ten gól neuznal. V tej dobe ešte nefungovalo video a myslím si, že to bol gól a mal platiť. Kanaďania nakoniec v posledných sekundách rozhodli tretím gólom. Škoda, ale vrátiť sa to už nedá." Slováci skončili v skupine práve za Kanadou a absolvovali úspešný boj o záchranu.

Na svojom konte má aj štarty z českej extraligy. „Mladí hráči to mali v tej dobe nesmierne náročné. V každom tíme hrali maximálne dvaja juniori, aj to iba vo štvrtej formácii. Väčšinu zápasov sa hrávalo na tri päťky, takže toho času na ľade som si veľa neužil. Preto som aj chodil hrávať prvú ligu do Havířova, ktorý bol farmou Třinca a až tam som sa dokázal vyhrať." Nakoniec sa vrátil do rodného Martina, odkiaľ sa však vydal na púť do Francúzska.

 

Postup do najvyššej súťaže už raz oslavoval

Jeho kroky smerovali do prístavného mesta Bordeaux. „Mám kamaráta z Martina, ktorý tiež odišiel hrávať do Francúzska a zistil som si od neho ako to tam chodí. V tom čase boli v Martine finančné problémy a rozhodol som sa, že to skúsim. Zavolal som manažérovi Bordeaux, či by o mňa nemali záujem. Dopadlo to dobre, chceli ma a na ostatnom sme sa už dohodli pomerne rýchlo," zhodnotil svoj odchod 30-ročný zakončovateľ.

V typicky futbalovej krajine ešte domáci hokej neoplýval výraznou kvalitou. „Francúzsky hokej v tom období ešte nebol na takom vzostupe. Možno počas tých mojich posledných dvoch sezón začala liga naberať vyššiu úroveň, ale pri mojom príchode to nebolo ešte také kvalitné. Klub bol však prekvapivo na vysokej úrovni a zabezpečil hokejistovi čo bolo treba. Všetko fungovalo ako vo vyspelej hokejovej krajine." Hráči tak mali vytvorené výborné podmienky.

Život na juhozápade Francúzska sa mu veľmi zapáčil. „V Bordeaux som strávil tri roky a bol to naozaj nádherný život. Trošku som si nevedel zvyknúť na tréningy, ktoré boli až neskoro večer a človek chodil domov až v noci. Hráč prakticky celý deň čakal na večerný tréning, ale počul som, že sa v tomto zlepšili a už sa tam trénuje normálne," ozrejmil aktuálnu situáciu.

V poslednej sezóne za Boxers de Bordeaux oslavoval postup do najvyššej súťaže. „Mali sme veľmi dobré mužstvo a už pred sezónou sme si povedali, že chceme ísť na postup. V tíme pôsobilo jedenásť cudzincov, z toho nás bolo desať zo Slovenska a Česka. Počas celého ročníka sme prehrali možno tri zápasy, takže v klube a rovnako aj šatni bola naozaj veľká pohoda. Predsa len je to iné, ak stále vyhrávate a som rád, že sa nám podarilo sezónu zakončiť postupom. Na zápasy chodilo pravidelne asi 3 000 divákov a o hokej bol záujem. Rád na to spomínam, boli to pekné časy." Práve po úspechu sa ale rozhodol prestúpiť do tímu Anglet Hormadi Elite.


Foto: Francis Larrede 

Šesť rokov vo Francúzsku už bolo dlho

Vo Francúzsku strávil dokopy šesť sezón. „Ak si to takto zhrniem, tak najlepšie to bolo pre mňa práve v Anglete. Tam sa mi naozaj páčilo, či už po hokejovej alebo osobnej stránke. Krásne miesto na život a navyše som tam hrával s Tomášom Rubešom, s ktorým sme si doslova sadli a bolo radosť hrať s ním hokej." Okrem toho pôsobil ešte v kluboch Dogs de Cholet a Corsaires de Dunkerque.

V hlave sa však pohrával s myšlienkou o návrate na Slovensko. „Už tých šesť rokov bola dlhá doba a hovoril som si, že ak by Martin prejavil o mňa záujem, tak by som sa veľmi rád vrátil. Čakal som ako sa to vyvinie, a keď sa tím dostal do prvej ligy, tak som bol rozhodnutý v prípade ich záujmu o mňa, že to vezmem. Vôbec mi nevadilo, že to bude iba prvá liga, pretože si popravde netrúfam povedať, či by som ešte mal na extraligu." Obe strany nakoniec dospeli k dohode a od začiatku aktuálnej sezóny má na sebe znova martinský dres.

Šikovný útočník má momentálne na svojom konte 26 kanadských bodov a je platným členom mužstva. „V klube sme si na začiatku sezóny stanovili cieľ a ideme si za ním. Sme dobrá partia a v šatni vládne pohoda, čo sa tiež odrazí na výsledkoch. Až posledných pár zápasov na nás doľahla nejaká kríza a nedarilo sa nám podľa predstáv. Súperi nám skoro zo všetkého dávali góly a my sme sa na tie naše poriadne nadreli," zhodnotil slabšiu formu v poslednom období.

Verí však, že práve vysoké víťazstvo ich nakopne k lepším výsledkom. „V kabíne sme si všetci spolu sadli a rozobrali, aké chyby robíme a čo musíme zlepšiť. Verím, že táto vysoká výhra bola naozaj rozhodujúca a v nasledujúcich dueloch to bude lepšie. Nikto nemohol čakať, že budeme vyhrávať celú sezónu. Tá kríza prísť musela a je lepšie, že prišla teraz ako napríklad v play-off. Poučíme sa z chýb a ideme ďalej," uzavrel rozhovor Lukáš Zeliska.
 


Súvisiace články